Jedného dňa zahynul pri autonehode úspešný personalista.
Jeho duša vystúpila k Bráne Nebeskej, kde ju privítal svätý Peter.
"Ty, personalista, vitaj v Nebi, ale súčasne ti musím povedať, že pre nás predstavuješ istý problém.
Ešte tu nemáme personalistov, a tak poriadne nevieme, čo s tebou.
A keď nevieme, čo s niekým, máme také malé pravidlo:
Na jeden deň ho pošleme do Pekla, na druhý deň ho máme u nás v Nebi a nakoniec si sám vyberie, kde chce zostať."
"Nuž, ja by som azda zostal hneď aj tu, načo toľko čakania ..." navrhol personalista.
Ale svätý Peter pokrútil hlavou : "Pravidlá sú pravidlá."
Tak svätý Peter posadil personalistu do výťahu a poslal ho až celkom nadol, do Pekla.
Dvere výťahu sa otvoria a personalista vidí krásne zelené lúky, po Ktorých sa prechádzajú šťastní ľudia a veselo sa medzi sebou bavia.
Všetci sú dobre oblečení, spokojní a je medzi nimi plno jeho priateľov, personalistov!
Pribehnú k nemu, zvítajú sa, spomínajú na staré časy. Potom ho zoznámia s Diablom, príjemným, vtipným pánom, a ten ich všetkých pozve do miestnej reštaurácie na exotickú večeru, pri ktorej popijú, poklebetia a čas preletí, až je ráno a personalista musí do výťahu a do Neba.
Najbližší deň strávi personalista v nebi. Sedí si na obláčiku, príjemne si brnká na harfe, pospevuje si obľúbené pesničky. A deň prejde, ani nevedno ako.
Príde večer a svätý Peter si zavolá personalistu:
"Tak, bol si v Pekle bol si i v Nebi, kde by si rád zostal?"
"Vieš, svätý Peter, nebolo mi u vás zle. Ešte nikdy som nestrávil také dva príjemné dni ako tieto posledné.
Ale vieš, tam dole v Pekle mám priateľov a tí na mňa istotne čakajú ...
Nehnevaj sa, radšej by som zostal v Pekle."
Svätý Peter prikývol a poslal personalistu výťahom späť do Pekla.
Dvere výťahu sa otvoria a personalista neverí vlastným očiam:
Miesto zelených lúk rozoraná olejová zemina, odpadkov po kolená a jeho priatelia odetí do handár a zúbožení na kosť tieto odpadky zbierajú a triedia.
Ani na neho nepozrú, oči len upierajú na svoju smutnú a zapáchajúcu prácu.
Odrazu k nemu pristúpi Diabol a vezme ho okolo pliec.
"Počuj, Diabol, ja nerozumiem ...
Včera to tu bolo samá zeleň, radosť, spokojnosť a pohoda a dnes je to jedno obrovské smetisko, kde nemá nik na nikoho ani čas, ani náladu!"
Diabol sa pousmeje:
"To vieš, včera sme s tebou robili personálny nábor. Dnes už si súčasťou tímu ..."
